Níže uvádíme naprosto spontánní recenzi jedné naší kamarádky ze slovenského Pezinku, kterou zveřejnila na svém FB profilu po návštěvě 2. narozenin našeho klubu v září 2014.
Tato recenze nebyla objednaná, podplacená ani vyžádaná. Je to skutečný výbuch emocí jedné čisté duše, která ani dokonce netancuje salsu, ale atmosféra v klubu ji totálně dostala a musela se z toho tímto způsobem „vypsat“.
Děkujeme Evi!

La Macumba, najlepší tanečný bar v Prahe. Ak použijete kamaráta Googla, nájde Vám presne tieto informácie. A ešte ďalšie, presnejšie, lákavé, zdvíhajúce náladu a chuť tancovať. Nie zajtra, hneď teraz. Pamätám si, ako nám kamarát rozprával, že chce založiť v Prahe tanečný klub. Tanečný profesionál telom aj dušou. Len do toho, fandíme mu a tešíme sa s ním. Vyhliadnutý priestor sa stáva realitou. Z neďalekého Slovenska sledujem open party a pri šálke kávy si pozerám nádhernú fotogalériu, ktorá podrobne vystihuje atmosféru, ktorá tam vládla. Tak na toto nestačí káva, to chce niečo ostrejšie. Zamieňam kávu za alkoholický drink na báze kubánskeho rumu a virtuálny pocit dostáva reálnu podobu účasti v klube.

Uvidieť Rím a zomrieť. Vôbec netuším, prečo sa táto zázračná veta má vzťahovať iba na Rím. Takže po Ríme rovno do Prahy a v tom Ríme sa podľa možnosti nezdržiavajte. Praha, tak to je niečo. Nemôžem nespomenúť Pražský hrad, Vyšehrad, Orloj na Staromáku… a mnoho ďalších pozoruhodností. Čo ale určite stojí za to, je La Macumba, dancing club a bar s vynikajúcimi drinkami. Tak dnes slávime 2. narodeniny. Nesmierne si vážime pozvanie na narodeninovú oslavu klubu a pre istotu, aby sme túto udalosť nezmeškali, prichádzame do Prahy už v piatok. Treba sa naladiť na pražskú morálku, nadýchať sa pražského vzduchu a tak sa trochu začleniť medzi domácich a nepôsobiť ako veci neznalý turista. Prichádza sobota, zdolávame 299 schodov hore a 299 schodov dole na pražskú Eiffelovu vežu. Tanečná noc vyžaduje kondíciu. V klube sa už stavia pódium pre kapelu, ktorá dnes večer v klube vystupuje. Možnosť nahliadnuť do prázdneho klubu má svoje čaro. Kapelníci Kubánci sa už pripravujú na svoj megakoncert a už teraz vyžarujú niečo, kvôli čomu sa sem oplatí prísť.

Zotmelo sa a kúzelná 21. hodina nabrala reálnu podobu narodeninovej party v La Macumbe. Začínam mať trému, ja rodený extrovert mám čudné chvenia v bruchu. Je to nadšením, atmosférou, hudbou, ľuďmi a tak trochu trémou. Je tu fakt krásne. Pozorujem tancujúce dvojice a zdá sa mi to také jednoduché. Ide im to ľahučko, vlnia sa rytme kubánskych melódií a začínam sa mierne mrviť na sedačke.

Prevažujú síce pekné devy, ale pekných mužov tu tiež nie je málo. A systém je veľmi jednoduchý a z hľadiska bontónu celkom prirodzený. Muži si vyberajú ženy a žiadajú ich o tanec. Sedím ako prikovaná na sedačke a chcem zostať len tam. Neovládam tieto zázračné vlnenia v rytme hudby a pocit znemožnenia je väčší, ako chuť tancovať. Kapela začína hrať a ľudia sa dostávajú akoby do tranzu, vrátane mňa. Hudba totiž neskutočne vplýva na kvalitu života. Podporuje pamäť, rozvíja kreativitu a hlavne prináša radosť. Kapela potrebuje priestor aj na nádych a vtedy hudbu rieši DJ. Ľudia neprestávajú tancovať, skvelý DJ vytvára prirodzené premostenie s kapelou. Usrkávam lahodné mojito a vychutnávam si ten slobodný pocit, keď počujete len hudbu a necháte sa ňou úplne opantať. Mám dojem, že všetky tancujúce dvojice sú profesionáli.

Aj ja to chcem vedieť, chcem ísť na parket a tancovať, ale nenachádzam odvahu dať to najavo. A tak sedím na sedačke, ako prikovaná. Stať sa tak neviditeľnou a pripliesť sa medzi tancujúci dav. Pozorujem fotografa, ktorý s optickým aparátom dokumentuje presne to, čo sa v túto zázračnú noc deje. Už teraz vidím, že zábery sú nádherné a hostia tejto narodeninovej oslavy budú mať krásne spomienky. Najradšej by som mu bola asistentom, nosiť objektívy, podržať blesk, kábel. V tom momente sa mi zdá táto činnosť pre mňa oveľa jednoduchšia, ako tancovanie na parkete.

Priatelia nás však nenechajú nečinne sedieť. Keďže toto je v prvom rade tanečný klub, treba mu vzdať hold. Necháme sa viesť a radosť prichádza, vylučujú sa endorfíny. Je krásne pozorovať domácich štamgastov, ktorí v nás vidia ľudí doposiaľ nepoznaných Nevedia prečo a s kým sme tu. V každom prípade je to príjemné. Cítime sa dôležito. Torta, nádherná, vynikajúca, ale do rozkrájania tejto dobroty to nikto netuší. Ujde sa takmer každému. Fotografia s tortou a s ľudmi, ktorí sa zaslúžili o tento skvelý večer je na mieste.

Hudobníci pokračujú v koncerte. Je to kubánsky koncert roku, najlepší hudobníci na jednom pódiu v La Macumbe. JUAN CARLOS HECHAVARRIA LEON, Tanda, Vicky, Roman zo skupiny DOS CUBANAS, Václav Greif a Michael Cába zo skupiny TIMBASA, Rafael Del Busto a samozrejme Leon a Saška. Popíjame naďalej skvelé alkoholické drinky, ktoré jednoducho patria k tejto atmosfére. Kto tak nerobí, nevie, o čo prichádza. Barmani sú istým spôsobom umelci v tejto brandži. Robia ich neuveriteľne dobré. Popíjam už tretí a nemám pocit, že to nezvládam. Kľudne by som sem chodila len kvôli drinkom. Sedieť, popíjať a sledovať tancujúci parket. Umelecký zážitok, ktorý vo Vás rozprúdi krv. Vďaka našim priateľom sa dostávam na parket ešte párkrát a dostávam lekcie tohto skvelého pohybu. Začína ma to baviť. Ľudí to zbližuje a ak máte medzery vo vzťahu, depku, alebo zlú náladu, doporučujem prísť do tanečného klubu, dať si drink a nechať sa unášať v rytme hudby. Robí to zázraky.

Ďakujeme za skvelý večer, vlastne noc, skvelá organizácia, nápad, realizácia. Asi sa prihlásim na lekcie salsy. Prísť sem a nechať tu dušu. Aj telo. Ale len na chvíľu. Samozrejme pri všetkej úcte a počestnosti.

Muchas gracias Saška, Leon, Robert, Libor… Nepoznám celý tím, ktorý pripravuje tieto skvelé večery. Ale vďaka patrí všetkým.

— Eva Amzler – Pezinok – 15. 9. 2014